FIRST YEAR ON UNIVERSITY

Ahoj ahoj, 

Dnes ako som tak vstala vychutnávala si lahodnú, ovsenú kašu s malinovým džemom a figamy, tak ma napadlo že som už cez leto chcela napísať príspevok niečo o tom aký bol prvý ročník na univerzite v Anglicku.
To že som sa sem rozhodla ísť a ako vôbec, tak to je trochu dlhší príbeh ktorý sem určite napíšem, no teraz by som chcela tak trošku zaspomínať, zhrnúť prvý ročník.
Začiatok bol úplne super, a čo bolo na začiatku som tak aj priebežne čo to písala. Prišla som 12. 09. 2017, (dva týždne pred začiatok academic year) školský team nás prišiel vyzdvihnúť na letisko do Birminghamu. Prišli sme do upršanej noci, z ktorej si pamätám každý moment. Na recepcii nám dali klúčiky, a kartičku a zaviedli nás k internátom. Úprimne som z mojej izby bola na prvý pohľad veľmi neštastná, a to kôvli úplnej blbosti, no pre mňa to bolo pohromné podívaní, oranžovej stene! Čo sa ale naštastie neskôr zemenilo, pretože sa tam vysktlo veľa plesne a škola mi našla vhodnejšie, lacnejšie ale aj omnoho krajšie ubytovanie. Po zistení že mám oranžovú stenu som sa chcela pripojiť na wifi no nejak som si nevedela rady tak že skúsim sa ísť spýtať na recepciu, prvý problém nástáva v tejto chvíli: leje a tajne dúfam že na dvere ktoré klopem mi niekto z vonka otvorí, to som ale nevedela že asi neotvorí lebo nemá príslušnú kartičku ktorú majú len obyvatelia daného internátu (no musela by byť náhoda žeby niekto vôbec bol hore, a býval v tom internáte) :D. Tak som sa rozhodla, budem statočná a idem skúsiť zaklopať na prvé dvere na mojej chodbe, otvorilo ospalé dievča ktoré som podľa všetkého zobudla, začo som sa jej hneď ospravedlnila, no veľmi ochotne mi ukázala ako fungujú dvere a ako sa pripojím na wifi, prvá kamarátka, z Hong Kongu YES! Na druhý deň sme mali internaitonal breakfast, čo bolo úúúple úžasné, mali sme na výber veľa lahôdok, privítala nás niečo ako riaditeľka a navzájom sme sa spoznávali medzinárodní študenti medzi sebou. Pár prvých dní sme mali rôzne useful, a helpful akcie čo škola pre nás, iba international študentov pripravila (britskí spolužiaci prišli až týždeň pred začaitkom školského roka); rôzne workshopy ako sa napríklad aklimatizovať v novom prostredí, ako na jazyk, čo a ako si treba zo základných vecí v novej krajine vyriešiť, ako na brigádu, poradenstvo so životopisom, zmeny predmetov, tour po kampuse, škole, tour po meste, tour v knižnici. Taktiež bolo kopec zábavných vecí, ako napríklad skúšanie anglických športov, karaoke, kvízové, filmové večery v školskom bare. Další týždeň bol "Freshers Week", kedy nám bol predstavený odbor, a sním spojené základné veci, ako napr. ako budú prebiehať prednášky, semináre, ako byť online na školskom portáli, ako pridávať práce. Čo sa mi veľmi páčilo boli veľmi zaujímavé prednášky.  Každý deň bolo na výber asi z 10 prednášok, ako sa vysporiadať so stresom počas školy, ako sa učiť, čo treba a ako čítať, ako sa odreagovať. Čo bolo čerešničkou pre mňa počas toho týždna, osobné privítanie biznis študentov, formou obeda s porfesormi. Spoznala som spolužiakov, profesorov, a bonuštek super jedlo. No a okrem iného freshers week tu tiež znamená 7 dní party hard!!! Ja som sa zúčastnila "až" jednej, že penovej pááárty no áno a s kamarátmi sme si ju maximálne užili. Po týchto dvoch týždnoch sa normálne začalo vyučovanie, pre mňa prechod do niečoho úplne iného, nepoznaného, s čím so sa spoznávala celý rok. Mala som 4 predmety a každá prednáška trvala 3 hodiny, resp. som mala školu 4 krát do týždna, čo bolo aj super mala som veľa "voľného" času. Počas toho "free" time sa od študenta tu vyžaduje samoštúdium, k čomu som sa na začiatku veeeľmi ťažko prinucovala. Samoštúdtium tu znamená: čítanie, pozerať si online zložky čo sú dané od školy, research a hľadanie rôznych materálov. Toto samoštúdium by som nazvala aj tak trošku hľadanie samého seba. Bolo na mne zistiť či ma to baví, ešte dôležitejšie čo ma baví a osobne zaujíma, a tomu sa odovzdať. Prvé prednášky som bola dá sa povedať že jooo! Idem do toho! No nejak v decembri ako sa blížili prvé práce a test, tak som sa začala motať lebo som tomu poriadne nerozumela, a nejak som sa aj vzdávala. Po Vianociach som mala skúškový týždeň, kedy som práce odovzdávala ale aj tak som si nebola istá či to čo som napísala som správe pochopila. Čo mi trošku pomohlo je tu úžasná možnosť tzv. "feedbackov", navštíviť profesora ktorý s prácou môže, pomocť spoločne je možné sa porozprávať, poradiť, usmerniť. Moja chyba aj bola že som pár dní pred odovzdávaním až išla navštiviť profesorku. Čo musím podotknúť, učitelia sú tu veľmi nápomocní. Keď som nerozumela niečomu osobne sa mi povenovali a vysvetlili aj niekoľko krát o čo ide, hlavne teda pri účtovníctve. Práce som mala dokopy asi 4, nejaké prezentácie a eseje. Ústnu skúšku som nemala žiadnu, písomnú jednu, záverečný test z ekonomiky a financií. Kde som sa ešte strácala, boli prednášky keď som niekedy fakt nemala tušenie o čom profesor hovorí, alebo ešte horšia možnosť že prednáška bola tak nezaujímavá a ešte ktomu som jej tiež nerozumela :D. Keď sa mi takéto prípady stali, sadla som si k slovníku a materiálom z hodiny a snažila sa to prebrať po svojom, alebo s video prednáškami z iných univerzít. Koniec koncov čo sa týka študia by som to zhrnula pozitívne. Nemala som najlešpšie známky (v prvom ročníku na nich akademicky vôbec nezáleži, do diplomu sa rátajú známky z druhého a tretieho ročníka), ale osobne som bola na ne hrdá, pretože sa mi podarilo veľa sa toho o inom aj o sebe naučiť, aklimatizovať sa, a vôbec to že som sa odvážila ísť do zahraničia na výšku, a úspešne ukončiť prvý ročník. Okrem štúdia bolo počas roka aj kopec srandy, spoznala som úžasných ľudí z rôznych kútov sveta, s ktorými som jedla, pila, smiala sa, nakupovala, hrala schovky, spievala, tancovala, cestovala, varila. Za týchto kamarátov som veľmi vďačná a s pár z nich tento rok aj bývam :).

Pár fotiek ešte z prvého ročníka, mnoho z fotiek je v príspevkoch zo začiatku minulého školského roka :).

ALL ROADS LEAD TO MAGICAL PLACE CALLED ROME

Bojour, 

Tak už je to znova tu, #backtoschool. Späť v Anglicku, popravde išla som sem ako zakaždým keď idem z domova, tak nejak smutne a s pocitom že aaach ešte chvíľku by som chcela byť doma. No tento anglický nápad som si vymyslela sama, a tu som a idem ďalej pokračovať! Ale teda už po pár dňoch motania sa okolo mám pocit, že je to znovu na dobrej ceste, späť v druhom domove. Okrem iného dnes, je upršaná, klasická, anglická nedeľa. Sedím v knižnici, lebo doma ešte nemáme nainštalovanú wifi. 

Teraz sa ale presunieme trošku do teplejšieho prostredia, do Ríma. 

Nadviažem na predošlý príspevok, teda na gigantické lestisko v Mníchove v ktorom sa mi po chvíľkach motania podarilo dobre zorientovať. Let som mala úplne super a už niečo po 15:00, ako som vyšla z letiska som na tvári zacítila vznešený, teplý, prímorksý vánok ktorý mi privial príjemný pocit, dnes ma čaká ešte pekný zbytok dňa. 

Na letisku som chytila autobus priamo do Vatikánu za 5 eur a čo nevidieť už som mala pred sebou samotnú, krásnu Baziliku sv. Petra. Ubytovanie som mala od Vatikánu necelých 5 minút, čo bolo úplne super a resp., bolo to aj kúsok do mesta. Pán recepčný mi všetko pomocou mapy dôsledne vysvetlil, dal dobré typy na dopravu, ptoraviny a čo určite treba vidieť. 

Po oddýchnutí na izbe som skočila do potravín na pár zásob, niečo som si uvarila a vyrazila som do centra diana. 

Takto vyzeralo moje ubytovanie, starý taliansky dom s fascinujúcim výťahom. 

Anjelský most, a Anjelský hrad na mňa veľmi zapôsobili, vyžarovali zo seba mysterióznosť, a rímsku, antickú mocnosť (hmm akože podľa mňa no hehe). 

Nedaľeko Anjelského hradu sa nachádza, najvyšší súd pri ktorom som strávila približne 20 minút. Nechala som moje oči uniesť sa na tej dokonalej architektúre do najmenšieho detailu. 

Must-have! 

Na druhý deň, som som sa vyspala do maximálnej čerstvosti a išla do Baziliky kde mi spravila super prehliadku jedna známa slečna. 

Poobede som sadla na autobus a vyrazila do centra. Úprimne, keby som si viacej vedomá toho že som bola v Ríme v tom asi najturistickejšom období, tak by som na ten bus nesadla pretože tak bol veľmi plný a veeeľmi dlho trvala tá cesta že by som to dala rýchlejšie aj peši no v tom teple sa mi práve nechcelo moc používať nohy :D, a šetrila som si ich na chodenie priamo v centre (to súúú ale triky ;)). 

A hľa sme tu, Koloseum, amfiteáter kde sa prelialo veľa krvy, v tej dobe najväčšia budova v Rímskej ríši, teraz turstami preplnená majestátna, polozrúcaná no stále očarujúca stavba. 

A hľa tu som ja, v šatách z Mníchova, boater klobúčiku, a baletkových topánočkách. Keby sa viem lepšie tváriť a dať aj nejakú zaujímavu pózu, bola by to vhodná fešnblogerská fotka, ale to nevadí, čo je dôležitejšie na tej fotke som bola veľmi šťastná že poukazujem okrem krásnej budovy na pár turistov ktorý neboli moc fešnblogersky oblečení no zato si určite užívali deň ako ja. 

Po mestskej, horúcej prechádzske som si išla oddýchnuť do Borghese Gardens, kde bolo takéto milé jazierko a bohémsky stánok. 

Po niekoľlko hodinách chodenia som išla späť na ubytovanie, že si pôjdem spraviť niečo na jedenie a potom pôjdem do mesta si pozrieť fontány a vychutnať si zmrzlinu. No ako som tak kráčala z rímskej strany nebo krásne, belasé, čisté, a nad Vatikánom sa ako keby otváralo peklo. Anjeli a démoni na živo!Ako som došla na ubytovanie už sa to rozpútalo; vetrisko bláznivý až išlo okná a dvere rozbiť a silná búrka. Tak si hovorím pozerajúc z okna: ajajjáááj ale ja chcem ísť na tú zmrzlinu :(. Moja prosba bola asi vyslišaná, búrka zázračne po hodine prešla, a ja som išla na rande s mestom :3. 

Fontána štyroch riek na Piazza Navova 

Čakalo ma ťažké rozhodovanie, ulička čo ulička všade lákajúce zmrzliny a ja už som nevedela čo teda kde si a akú kúúúpim??? A tu z nebies padol Magnum, a mne v tom momente vyskočilo srdce až do krku od nadšenia. Tento Magnum shop som videla zatiaľ iba na reklamách ale nikde naň nenatrafila, tak výber zmrzliny bol okamžite jasný. Bol to naozaj zážitok; mohla som si vybrať z dvoch zmrzlín, z troch polev, asi 20-tich posýpok a znova poleva. 

A takto som si užila štvrtkový večer, sadla som si a vychutnávala pohľad na luxusne krásnu fontánu a zmrzlinové potešenie. V tom momente som si uvedomila aké super chvíle mám z celého výletu za sebou a že týmto večerom to úspešne vrcholí. 

 Piatok, posledný výletový deň. Letela som až večer, tak ráno som si odložila veci ešte na ubytovaní a  išla na objavovnaie dalších, rímských zákutí. 

Výhľad z kuchyne 

Španielske námestie 

Pantheon 

Po pár hodinách turistovania, som išla na skok do hračkárstva, na Piazza Navona, ktoré bolo takééé krásne (nepodarili sa mi tam pekné fotky), mali tam klasické drevené hračky, porcelánové bábiky, a plyšákov na štýl 70's a ja som sa do jedného zaľúbila, chutného malého králika za 16 eur. Povedala som si och ale to je za plyšáka dosť a už som aj "veľká". No na druhú stranu, králikov milujem a tú moju ozajstnú hračku nemôžem sebou brať na cesty, a z Ríma zatiaľ nemám žiadny materiálny suvenír. Tak si hovorím vem to čert! 

No a tak som (sme) išla ešte na vynikajúcu pizzu, ktorú nebyť toho nekonečného krájania tak by som si ju možno aj viacej vychutnala :D. 

Poobede som si išla vyzdvihnúť veci, -> vlaková stanica -> letisko. 

Ako som čakala na let, naskočilo meškanie cca 40 minút, zároveň ako malo už lietadlo prísť aj s meškaním, z môjho gate-u išiel tiež let na Mallorcu. Ako som sa usadila, lietadlový automat a slečna letuška spustili španielčinu. Hovorím si však až také telátko snáď nie som nie??? Po nejakej hodine čo sme stále leteli nad morom som mala pocit že teda už je smer Mallorca istá no nakoniec sa všetko vyjasnilo dobre, pilot oznámi že je 22:00, vonku je tma, a vytajte vo Viedni (YES!), kde som sa zvítala a vyobíjmala s rodičmi. 

Rím je naozaj očarujúce miesto, a som veľmi rada že som si mohla ten sen splniť. Z každého kútika je cítiť že história toho mesta stále žije a nikdy nevymrie. Tak ako sa mi podarila hodiť päťcentovka do Fontány di Trevi, tak verím že sa mi tam podarí znovu raz vrátiť :). 

Bavarian Metropole Munich

SALUT 

Počas Jari som si povedala že toto leto si chcem spraviť sólo výletík. Pár rokov som si priala navštíviť Rím, a potom ma napadlo že skúsiť možno Mníchov, odkiaľ pochádzajú moje rodinné korene. 

Tak bolo rozhodnuté.

 Prišiel Júl a mňa už aj tak trochu prechádzala chuť na tento výlet ísť, že veď môžem ísť inokedy, tie mestá stále budú existovať, môžem viac času stráviť doma, ušetriť nejaký groš...Tieto výmysli vznikli jedine preto že som na to už dlhšie čakala a to čakanie ma možno omrzelo. No jednu sobotnú noc pri pozeraní Jamesa Bonda som si povedala, Klára nevymýšľaj a choď, tak niečo po 2:00 som si kúpila všetky lístky na cesty a ubytovania, od nadšenia som zakričala do hlbokej anglickej, letnej noci a s radosťou šla spať, že o dva týždne vyrážam na dobrodružstvo!

 Vyštartovala som 21. Júla, ešte predtým, úspešne som sa vysťahovala z ubytka, sadla na rýchlik do Londýna. Tu som so sestrou strávila ešte pár príjemných chvíľ ktoré sme si osladili úžasným drinkom, a jedna slečna mi dokonca zdelila kompliment; with that hat and the drink... oh you look so tropical! And I was likeee: Haha thanks. Takže tu je Môj London Tropical look. 

Nasledujúce ráno 8:30 z Vicotria Station sa začína môj 6 denný journey, autobusom do Mníchova. Tak si predstavte že toto bola nekonečná cesta. Cestovať dlhšie som zvyknutá no toto bol záťah riadny. Necelých 24 hodín v autobuse, bolo naozaj vyčerpávajúce (a také že lietadlo nepoznáš?). Zvažovala som viaceré možnosti no lety do Mníchova boli extrémne drahé a ešte k tomu leteli veľmi neskoro v noci, takže autobus bol vhodnejšia voľba.
Prvý stresový moment nastal, keď som prestupovala v Kolíne kde som dve hodiny čakala na autobus, jedna tabuľa hovorila že chodí každý deň, no druhá povedala že tento autobus dnes nejde. Tak som sa trochu vystrašila čo bude. Po dvoch hodinách prichádzal čas autobusu, a nikde nič a už to začínalo... Čo teraz? Kúpim si predraženú letenku ? Zavolám pani Merkelovej či mi niečo neporadí? Po 20 minútovom meškaní autobus prišiel a srdce som mala na mieste. Čo bolo super, autobus bol pekný, dvojposchodový, čistučký, a klimatizovaný a cestu som si krátila čítaním, kreslením a robením zápiskov do denníčka (koľko nemeckých miest za noc som prešla, ako veľmi som bola unavená, dlhá sekundy v autobusovom wc...).
No hľa tu prichádza druhý stresový moment; na noc som si dala nabiť telefón, prišli sme do Mníchova na stanicu, telefón mŕtvy "vďaka" môjmu neúspešnému káblu z Primarku. Vystúpila som, a rozmýšlala som čo robiť, na stanici nebola židana wifi, tak som vyšla na ulicu a moja mp3ka resp. záložný iphone 4 , náhodne chytil wifi a vďaka mapám som bola čoskoro v hoteli. Tu som nabila telefón cez notebook, počkala na 9:00 kým sa otvorí Apple Store aby som si išla kúpiť poriadny kábel. Tak som teda polomŕtva vyrazila do upršaného, pochmúrneho, mníchovského, pondelkového rána. Kábel kúpený a že si skúsim dať kávu aby ma aspoň kúsok prebrala (kávu často nepijem a nikdy som necítila účinok žeby som z nej mala nejakú enerdžy, zvláštne) z tej kostidolámanej noci v autobuse. Keď som sa ale v menu dočítala že káva stojí 4,50 čo ma dostatočne prebralo išla som do Mcdonaldu kde som si ešte dobila telefón a pri (predsalen káva) cappuccine rozmýšlala čo teda dnes vymyslím. Po rozjímaní som sa vybrala späť do hotela kde som sa zmohla na sprchu a 6 hodinový spánok. Keď som sa prebudila, už som mala pokojný pocit že už je všetko dobre. Dala som sa do poriadku a vybrala objavovať Mníchov.
 Bolo krásne, slnečné poobedie ktoré som si maximálne užila prechádzaním uličiek, chrumkaním praclíka, a obdivovaním kostolov, ktorých tam je pomerne veľa z rôznych umeleckých slohov.

Večer som sa stretla s jednou slečnou z univerzity ktorá tam žije a išli sme do reštaurácie, že spravím si ochutnávku bavorskej kuchyne: zemiakové knedličky, špicle a samozrejme pivo! Pivo síce rada nemám a v živote som ho skúsila tak 2,5 krát ale keď v Bavorsku tak v Bavorsku aspoň nejaké to jedno deci.
 Čo ma ale ráno neminulo ma nemunulo ani večer, a to malá nepríjemnosť s čašníkom ktorý odmietol prijať mojich 20 centov skladajúcich sa z 5 centoviek, (keď sa nedalo na kartu  platiť menej ako 10 eur, tak som naškriabala čo bolo a jemu sa to jednoducho nepáčilo) .Tak nahnevane mi povedal že takto sa platí v obchode a nie v reštaurácii že čo si myslím, no známej priateľ to s časníkom slušne vyriešil a teda pokoril sa a zobral si tie drobáčky, veď predsa aj to sú peniaze.
Večer sme si ešte dali prechádzku a dvojica mi poradila čo sa ešte oplatí vidieť.

Radnica alebo skôr Rokfort? :O 

Na druhý deň po mňamóznych raňajkách som si spravila hodinovú peši túru do BMW múzea. Nemecká, skúsime to nazvať neochotnosť sa prejavila druhý krát, a to pri kupovaní lístka do múzea, pani pri pulte ma ani nepozravila ani neodpovedala na nič verbálne čo som sa jej spýtala, jedine robila neverbélne srandy ako pokývnutie hlavou a vytrhnutie mi karty z ruky keď som sa spýtala či môžem platiť kartou. No nevadí, na múzeum som sa veľmi tešila a skutočne ma očarilo. Dozvedela som sa tam históriu firmy, biznisové stratégie a videla krásne modely.

Po vyše dvoch hodinách v autománii som si prešla nedaľeký Olimpyjský park a vybrala som sa späť do centra, konkrétne do Anglickej Záhrady ktorá je vraj najvačší park v Európe čo môžem potvrdiť, veľa zelene, jazierok, možnosť ľahkého stratenia + bola tam super energia.

Neskôr som sa ešte túlala uličkami a užívala si nemecký vzduch.

Po ceste som sa zastavila kúpiť si nejaké dobroty a išla si oddýchnuť na izbu. Na večer som sa vybrala do mesta ochutnať trošku večernej atomsféry, ktorú sprevádzalo veľa pouličných umelcov, tam harmonika, tu harfa, a zase vedľa jazzová kapela. Všetko bolo pekne nasvietené a celkovo som si to príjemne užívala. Okrem iného ma oslovili traja muži po 50tke či nejdem na pohárik, čo som sa aj trochu vystrašila aby ma náhodu nesledovali, tak som išla zatiaľ asi na najlepšie Mcflurry na svete ktoré ma upokojilo, a potom som už išla späť do hotela ktorý bol naštastie len päť minút od centra.

Stredové ráno som začala znovu vynikajúcimi raňajkami, rozlúčila sa s Mníchovom a vyrazila smer stanica -> autobus -> terminál 1 kde nastal znovu stress moment keď som videla aké to letisko je gigantické a môj let ide z terinálu 2. Už som myslela že sa tam peši nedostanem no naštastie milá pani na informáciách mi poradila ako sa tam dostať a ani za necelých 15 minút som tam prišla v poriadku peši.

Mníchov na mňa zapôsobil naozaj zaujímavo, centrum, kultúra, parky celkovo je to krásne miesto. Jediné čo ma na výlete zamrzelo bolo, pár vecí kedy som sa tak trochu stratila a domáci ľudia, no ľudské správanie neovplivníme a určite každý má dôvod na to ako sa v danej situácii správa, tak je to samoška pochopiteľné, a predsa len čo sa týka "stratených" momentov aj to patrí k dobrodružstvám ! :)