Autumn golden moments

Bonjour 

 Už máme doma wifi (yeees) no stále nám akosi blbne tak väčšinu času ajtak trávim v knižnici, pri knižkách, zošite, a počítači.
Druhý ročník už ide v plnom prúde takže ja už plynule, pekne surfujem, je toho naozaj veľa no ja sa tomu teším lebo všetko čo robím ma veľmi bavííí a je zaujíamvé, zaujimavejšie ako v prvom ročníku, ktorý bol skôr o tom aby som sa naučila ako ten celý porces či školský alebo vôbec životný tu funguje, resp. som sa oboznámila s tým, "ako to tu chodí". Okrem školy si ale tiež vychutnávam tú prírodnú nádheru čo tu je naôkol, chvíľky s kamarátmi, a znovu skúšam rôzne zmrzliny :D. Jeseň mám veľmi rada či doma alebo tu, príroda je nádherná rovnako, a tak teda sa chcem s Vami podeliť o pár jesenných chvíľ :).

Prvá fotka z okna mojej novej izby. Ten výhľad som si hneď zaľúbila <3 Však to má taký Potterovský nádych? :3

Susedové ruže ktoré nááádherne voňajú :3 

Bola som navštíviť kamarátku v jej novom byte, a veľmi ma zaujalo ich schodisko, pripomínalo mi niečo medzi Agathou Christe, Alicou v Krajine Zázrakov, alebo jednu stranu z akéhosi záhadného románu z viktoriánskych či 40tych rokov

Kvetinovo ovešaný bajk stál za fotku 

Západy slnka z knižmice :3 

Ladies & Gentlemens, tak táto zmrzlina určite patrí medzi tie najúžasnejšie, tak lahodná chuť slaného karamelu... Heaven v ústach, doslova 

Večerné vetranie hlavy a zlatý západ slnka :3 

Nedeľné oddychové, doobedie v zajačej spoločnosti. Keďže tú svoju králičku mám odomňa stovky kilometrov, tak aspoň takto :3

Večerné dotyky slnka pri katedrále :)

Vyšlo nové Mcflurry, ochutnávka bola jasná, hodnotenie: 10/10 ! 

Tieto prechádzky do školy a zo školy mám veľmi rada. Vykračujem si veselo, pod nohami mi šuchocú listy, slnko sa jemne dotýka líc a vietor mi spraví ešte lepší blow dry ako od kaderníčky :) 

A
tieto topánky na jeseň úúúplne zbožňujem "the perfect poltopánočky", a ružová farba je nutnosť.

Túto sobotu som prvý krát vyskúšala "ale". Pivo veľmi rada nemám, no keďže bývam s mladými mužmi pre ktorých futbal & pivo je ich top kombinácia, tak som sa nechala na kouštík ovplyvniť, a so spolubývajúcim sme išli večer do pubu a udialo sa moje poprvé, "ale"mi dá sa povedať zachutil, má  lepšiu chuť ako pivo, nie je to také "silné pivové" :D. 

Tu kúsok niečo z toho ako prežívam jeseň, verím že si ju užívate rovnako ako ja, zatiaľ Ahoj :). 

1st Year University Room Tour

Bonjour, 

Minulým príspevkom som po dlhom čase načrtla môj univerzitný život, respektíve, ako to bolo s prvým ročníkom. Teraz by som Vám chcela povedať aj poradiť niečo o tom, ako to bolo s ubytovaním, ak užavujete ísť študuovať do Anglicka ako tu asi vyzerá študentský pokojíček.
First things first, ako pre každého prváka tu univerzita odporúča ubytovanie ktoré ona poskyuje, a to sú internáty a univerzitné domčeky. Pri volení ubytka cez internet som si zvolila 3 druhy internátu od najlacnejšieho po tak mierne drahší. Uni ubytko začína od 90 libier po 150 na týždeň, áno ceny úúúple iné ako u nás. Po pár týždňoch mi prišlo potvrdenie že mi bolo pridelené z tých 3 to najdrahšie lebo lacnejšie už nie su voľné, guess why, tu prítomná Klára si žiadala o ubytovanie v júli kde väčšina si žiada v marci. Nuž hovorím si nevadí. Ako som v predošlom príspevku spomínala z mojej izby som bola hneď nespokojník, lebo prvé čo mi udrelo do očí bola oranžová stena. Okrem iného som mala špinavé umyvadlo a na posteli pár čiernych vlasov, čo bolo celkom ble, no to je zvládnutelné vec všakže. Mala som svoju vlastú izbu, a umývadlo, 5 super spolubývajúcich, mali sme dve veľmi pekné kúpeľne a super veľkú kuchyňu. Čo je fakt úžas tu má každý študent svoju vlastnú izbu. Ubytko som mala na hlavnom kampuse čo bolo super že som bola priamo v centre diana čo sa prvákovi určite zíjde, keď niečo potrebuje ako napríklad: skočiť na študijné oddelenie, poštu, do baru,  do práčovne, do obchodu, aaa samozrejme na prednášku, no tie som ja mala na druhom kampuse čo bolo približne 15 minút pešibusom. Nečakané zvláštne veci sa ale začali diať. Na začiatku októbra, mi nefungovalo dobre kúrenie, no väčší problém bol, veľa vlhkosti teda, vitaj pleseň. Na okne a na stene a postupne aj rifle čo som mala prehodené na stoličke a veci v skrini. Hrúza. Išla som teda na študijné oddelenie s tým že mám problémovú izbu. Dali mi formulár kde som zažiadala o zmenu ubytovania. Po niečo asi týždni mi poslali mail že sa uvolnili lancnejšie izby. Dohodla som si stretnutie s jedným veľmi ochotným pánom ktorý ma po izbách povodil, no tie veru výhra neboli. Namiesto 5 spolubývajúcich tam bolo 10 jedna kúpeľna, a jedna špinavá a kuchyňa. Nieee som náročný človek, ale vždy skúšam či ešte a ešte nie je lepšia alternatíva :D, a tak som sa spýtala či ešte nie je nejaká iná možnosť. Pán mi povedal že privátne ubytko si už nájsť nemôžem keďže mám kontrakt s uni, (na privát sa dá zmeniť prvých pár dní po príchode) ale že sú tu ešte unverzitné domčeky = domčeky kade tade po meste, blízko kampusov ktoré škola prenajíma, a je tam max. 5 ľudí. Tak sme sadli do auta a išli pozrieť jeden domček. A tam bola tá moja nová, osudová izba. Hovorím áno hneď sa chcem stahovať!!! Tak sme začali proces zmeny izby ktorý trval asi 3 týždňe, pretože dievča čo tam bývalo predomnou startilo kľúče, nevedeli ju nájsť a kôvli bezpečnosti ma tam ešte nemohli pustiť. Kľúče sa po nejakom čase našli a ja som sa teda presťahovala do nového miestečka, bývala som s tromi angličankami, ktoré boli celkovo super holky, až na jednu dievčinu ktorá sama dokázala spraviť neskutočný neporiadok v kuchyni, kúpeľni a v obývačke za krátky časový úsek. A to bola hrúúúza, plech už skoro plesnivý tam bol týždne, olej po zemi a na stene, tehotenský test v kúpelke grátis. Ale aj na takéto veci tu je študijné. Keď boli nejaké problémy vždy sa všetko vyriešilo. Prišla zima a mne zo dňa na deň prestalo ísť kúrenie, tak som im napísala mail a kúpili mi nový radiátor, vymienali žiarovky, práčku a záhradník chodil pokosiť, respektíve, naozaj sa o študenta postarajú.
Nová izba bola úžasná. Bola lacnejšia skoro o 50 libier ako tá predošlá, krajšia, bližšie k potravinám a mala dajme tomu takú zvláštnú, dobrú energiu (žeby tým že tam nebola oranžová stena? :D). Veľmi dobre sa mi tam písali na zemi tie moje vtipné práce, obývačka bola super veľká na večerné posedenia s kamarátmi, dom ako stvorený na schovky, a úžasná záhrada. Ako prišla jar, každý týždeň tam vykvitlo niečo nové, pekné, farebné a v lete dokonca aj maliny :3.

Toto bola moja prvá, trošku smutná izba

A tu nová fešanda 

Skriňa trošku malá, no pre moje módne poklady ktorých tu veľa nemám so sebou ako stvorená

Funko Pop game still goes on :)

No ten výhľad, ako z rozprávky

 Zajačie veci, ekonomika a fotky mojich obľúbených vecí, stvorení, miest celkovo dotvárali tú izbu a dodali jej dobrú energiu :)

Veru pravdu povediac, smutne sa mi odchádzalo. Izbu som si veľmi obľúbila a druhákom škola už ubytovanie neposkytuje. Ale život ide ďalej, a ja už bývam v novom parádnom domčeku so super ľudmi :) . 

FIRST YEAR ON UNIVERSITY

Ahoj ahoj, 

Dnes ako som tak vstala vychutnávala si lahodnú, ovsenú kašu s malinovým džemom a figamy, tak ma napadlo že som už cez leto chcela napísať príspevok niečo o tom aký bol prvý ročník na univerzite v Anglicku.
To že som sa sem rozhodla ísť a ako vôbec, tak to je trochu dlhší príbeh ktorý sem určite napíšem, no teraz by som chcela tak trošku zaspomínať, zhrnúť prvý ročník.
Začiatok bol úplne super, a čo bolo na začiatku som tak aj priebežne čo to písala. Prišla som 12. 09. 2017, (dva týždne pred začiatok academic year) školský team nás prišiel vyzdvihnúť na letisko do Birminghamu. Prišli sme do upršanej noci, z ktorej si pamätám každý moment. Na recepcii nám dali klúčiky, a kartičku a zaviedli nás k internátom. Úprimne som z mojej izby bola na prvý pohľad veľmi neštastná, a to kôvli úplnej blbosti, no pre mňa to bolo pohromné podívaní, oranžovej stene! Čo sa ale naštastie neskôr zemenilo, pretože sa tam vysktlo veľa plesne a škola mi našla vhodnejšie, lacnejšie ale aj omnoho krajšie ubytovanie. Po zistení že mám oranžovú stenu som sa chcela pripojiť na wifi no nejak som si nevedela rady tak že skúsim sa ísť spýtať na recepciu, prvý problém nástáva v tejto chvíli: leje a tajne dúfam že na dvere ktoré klopem mi niekto z vonka otvorí, to som ale nevedela že asi neotvorí lebo nemá príslušnú kartičku ktorú majú len obyvatelia daného internátu (no musela by byť náhoda žeby niekto vôbec bol hore, a býval v tom internáte) :D. Tak som sa rozhodla, budem statočná a idem skúsiť zaklopať na prvé dvere na mojej chodbe, otvorilo ospalé dievča ktoré som podľa všetkého zobudla, začo som sa jej hneď ospravedlnila, no veľmi ochotne mi ukázala ako fungujú dvere a ako sa pripojím na wifi, prvá kamarátka, z Hong Kongu YES! Na druhý deň sme mali internaitonal breakfast, čo bolo úúúple úžasné, mali sme na výber veľa lahôdok, privítala nás niečo ako riaditeľka a navzájom sme sa spoznávali medzinárodní študenti medzi sebou. Pár prvých dní sme mali rôzne useful, a helpful akcie čo škola pre nás, iba international študentov pripravila (britskí spolužiaci prišli až týždeň pred začaitkom školského roka); rôzne workshopy ako sa napríklad aklimatizovať v novom prostredí, ako na jazyk, čo a ako si treba zo základných vecí v novej krajine vyriešiť, ako na brigádu, poradenstvo so životopisom, zmeny predmetov, tour po kampuse, škole, tour po meste, tour v knižnici. Taktiež bolo kopec zábavných vecí, ako napríklad skúšanie anglických športov, karaoke, kvízové, filmové večery v školskom bare. Další týždeň bol "Freshers Week", kedy nám bol predstavený odbor, a sním spojené základné veci, ako napr. ako budú prebiehať prednášky, semináre, ako byť online na školskom portáli, ako pridávať práce. Čo sa mi veľmi páčilo boli veľmi zaujímavé prednášky.  Každý deň bolo na výber asi z 10 prednášok, ako sa vysporiadať so stresom počas školy, ako sa učiť, čo treba a ako čítať, ako sa odreagovať. Čo bolo čerešničkou pre mňa počas toho týždna, osobné privítanie biznis študentov, formou obeda s porfesormi. Spoznala som spolužiakov, profesorov, a bonuštek super jedlo. No a okrem iného freshers week tu tiež znamená 7 dní party hard!!! Ja som sa zúčastnila "až" jednej, že penovej pááárty no áno a s kamarátmi sme si ju maximálne užili. Po týchto dvoch týždnoch sa normálne začalo vyučovanie, pre mňa prechod do niečoho úplne iného, nepoznaného, s čím so sa spoznávala celý rok. Mala som 4 predmety a každá prednáška trvala 3 hodiny, resp. som mala školu 4 krát do týždna, čo bolo aj super mala som veľa "voľného" času. Počas toho "free" time sa od študenta tu vyžaduje samoštúdium, k čomu som sa na začiatku veeeľmi ťažko prinucovala. Samoštúdtium tu znamená: čítanie, pozerať si online zložky čo sú dané od školy, research a hľadanie rôznych materálov. Toto samoštúdium by som nazvala aj tak trošku hľadanie samého seba. Bolo na mne zistiť či ma to baví, ešte dôležitejšie čo ma baví a osobne zaujíma, a tomu sa odovzdať. Prvé prednášky som bola dá sa povedať že jooo! Idem do toho! No nejak v decembri ako sa blížili prvé práce a test, tak som sa začala motať lebo som tomu poriadne nerozumela, a nejak som sa aj vzdávala. Po Vianociach som mala skúškový týždeň, kedy som práce odovzdávala ale aj tak som si nebola istá či to čo som napísala som správe pochopila. Čo mi trošku pomohlo je tu úžasná možnosť tzv. "feedbackov", navštíviť profesora ktorý s prácou môže, pomocť spoločne je možné sa porozprávať, poradiť, usmerniť. Moja chyba aj bola že som pár dní pred odovzdávaním až išla navštiviť profesorku. Čo musím podotknúť, učitelia sú tu veľmi nápomocní. Keď som nerozumela niečomu osobne sa mi povenovali a vysvetlili aj niekoľko krát o čo ide, hlavne teda pri účtovníctve. Práce som mala dokopy asi 4, nejaké prezentácie a eseje. Ústnu skúšku som nemala žiadnu, písomnú jednu, záverečný test z ekonomiky a financií. Kde som sa ešte strácala, boli prednášky keď som niekedy fakt nemala tušenie o čom profesor hovorí, alebo ešte horšia možnosť že prednáška bola tak nezaujímavá a ešte ktomu som jej tiež nerozumela :D. Keď sa mi takéto prípady stali, sadla som si k slovníku a materiálom z hodiny a snažila sa to prebrať po svojom, alebo s video prednáškami z iných univerzít. Koniec koncov čo sa týka študia by som to zhrnula pozitívne. Nemala som najlešpšie známky (v prvom ročníku na nich akademicky vôbec nezáleži, do diplomu sa rátajú známky z druhého a tretieho ročníka), ale osobne som bola na ne hrdá, pretože sa mi podarilo veľa sa toho o inom aj o sebe naučiť, aklimatizovať sa, a vôbec to že som sa odvážila ísť do zahraničia na výšku, a úspešne ukončiť prvý ročník. Okrem štúdia bolo počas roka aj kopec srandy, spoznala som úžasných ľudí z rôznych kútov sveta, s ktorými som jedla, pila, smiala sa, nakupovala, hrala schovky, spievala, tancovala, cestovala, varila. Za týchto kamarátov som veľmi vďačná a s pár z nich tento rok aj bývam :).

Pár fotiek ešte z prvého ročníka, mnoho z fotiek je v príspevkoch zo začiatku minulého školského roka :).

ALL ROADS LEAD TO MAGICAL PLACE CALLED ROME

Bojour, 

Tak už je to znova tu, #backtoschool. Späť v Anglicku, popravde išla som sem ako zakaždým keď idem z domova, tak nejak smutne a s pocitom že aaach ešte chvíľku by som chcela byť doma. No tento anglický nápad som si vymyslela sama, a tu som a idem ďalej pokračovať! Ale teda už po pár dňoch motania sa okolo mám pocit, že je to znovu na dobrej ceste, späť v druhom domove. Okrem iného dnes, je upršaná, klasická, anglická nedeľa. Sedím v knižnici, lebo doma ešte nemáme nainštalovanú wifi. 

Teraz sa ale presunieme trošku do teplejšieho prostredia, do Ríma. 

Nadviažem na predošlý príspevok, teda na gigantické lestisko v Mníchove v ktorom sa mi po chvíľkach motania podarilo dobre zorientovať. Let som mala úplne super a už niečo po 15:00, ako som vyšla z letiska som na tvári zacítila vznešený, teplý, prímorksý vánok ktorý mi privial príjemný pocit, dnes ma čaká ešte pekný zbytok dňa. 

Na letisku som chytila autobus priamo do Vatikánu za 5 eur a čo nevidieť už som mala pred sebou samotnú, krásnu Baziliku sv. Petra. Ubytovanie som mala od Vatikánu necelých 5 minút, čo bolo úplne super a resp., bolo to aj kúsok do mesta. Pán recepčný mi všetko pomocou mapy dôsledne vysvetlil, dal dobré typy na dopravu, ptoraviny a čo určite treba vidieť. 

Po oddýchnutí na izbe som skočila do potravín na pár zásob, niečo som si uvarila a vyrazila som do centra diana. 

Takto vyzeralo moje ubytovanie, starý taliansky dom s fascinujúcim výťahom. 

Anjelský most, a Anjelský hrad na mňa veľmi zapôsobili, vyžarovali zo seba mysterióznosť, a rímsku, antickú mocnosť (hmm akože podľa mňa no hehe). 

Nedaľeko Anjelského hradu sa nachádza, najvyšší súd pri ktorom som strávila približne 20 minút. Nechala som moje oči uniesť sa na tej dokonalej architektúre do najmenšieho detailu. 

Must-have! 

Na druhý deň, som som sa vyspala do maximálnej čerstvosti a išla do Baziliky kde mi spravila super prehliadku jedna známa slečna. 

Poobede som sadla na autobus a vyrazila do centra. Úprimne, keby som si viacej vedomá toho že som bola v Ríme v tom asi najturistickejšom období, tak by som na ten bus nesadla pretože tak bol veľmi plný a veeeľmi dlho trvala tá cesta že by som to dala rýchlejšie aj peši no v tom teple sa mi práve nechcelo moc používať nohy :D, a šetrila som si ich na chodenie priamo v centre (to súúú ale triky ;)). 

A hľa sme tu, Koloseum, amfiteáter kde sa prelialo veľa krvy, v tej dobe najväčšia budova v Rímskej ríši, teraz turstami preplnená majestátna, polozrúcaná no stále očarujúca stavba. 

A hľa tu som ja, v šatách z Mníchova, boater klobúčiku, a baletkových topánočkách. Keby sa viem lepšie tváriť a dať aj nejakú zaujímavu pózu, bola by to vhodná fešnblogerská fotka, ale to nevadí, čo je dôležitejšie na tej fotke som bola veľmi šťastná že poukazujem okrem krásnej budovy na pár turistov ktorý neboli moc fešnblogersky oblečení no zato si určite užívali deň ako ja. 

Po mestskej, horúcej prechádzske som si išla oddýchnuť do Borghese Gardens, kde bolo takéto milé jazierko a bohémsky stánok. 

Po niekoľlko hodinách chodenia som išla späť na ubytovanie, že si pôjdem spraviť niečo na jedenie a potom pôjdem do mesta si pozrieť fontány a vychutnať si zmrzlinu. No ako som tak kráčala z rímskej strany nebo krásne, belasé, čisté, a nad Vatikánom sa ako keby otváralo peklo. Anjeli a démoni na živo!Ako som došla na ubytovanie už sa to rozpútalo; vetrisko bláznivý až išlo okná a dvere rozbiť a silná búrka. Tak si hovorím pozerajúc z okna: ajajjáááj ale ja chcem ísť na tú zmrzlinu :(. Moja prosba bola asi vyslišaná, búrka zázračne po hodine prešla, a ja som išla na rande s mestom :3. 

Fontána štyroch riek na Piazza Navova 

Čakalo ma ťažké rozhodovanie, ulička čo ulička všade lákajúce zmrzliny a ja už som nevedela čo teda kde si a akú kúúúpim??? A tu z nebies padol Magnum, a mne v tom momente vyskočilo srdce až do krku od nadšenia. Tento Magnum shop som videla zatiaľ iba na reklamách ale nikde naň nenatrafila, tak výber zmrzliny bol okamžite jasný. Bol to naozaj zážitok; mohla som si vybrať z dvoch zmrzlín, z troch polev, asi 20-tich posýpok a znova poleva. 

A takto som si užila štvrtkový večer, sadla som si a vychutnávala pohľad na luxusne krásnu fontánu a zmrzlinové potešenie. V tom momente som si uvedomila aké super chvíle mám z celého výletu za sebou a že týmto večerom to úspešne vrcholí. 

 Piatok, posledný výletový deň. Letela som až večer, tak ráno som si odložila veci ešte na ubytovaní a  išla na objavovnaie dalších, rímských zákutí. 

Výhľad z kuchyne 

Španielske námestie 

Pantheon 

Po pár hodinách turistovania, som išla na skok do hračkárstva, na Piazza Navona, ktoré bolo takééé krásne (nepodarili sa mi tam pekné fotky), mali tam klasické drevené hračky, porcelánové bábiky, a plyšákov na štýl 70's a ja som sa do jedného zaľúbila, chutného malého králika za 16 eur. Povedala som si och ale to je za plyšáka dosť a už som aj "veľká". No na druhú stranu, králikov milujem a tú moju ozajstnú hračku nemôžem sebou brať na cesty, a z Ríma zatiaľ nemám žiadny materiálny suvenír. Tak si hovorím vem to čert! 

No a tak som (sme) išla ešte na vynikajúcu pizzu, ktorú nebyť toho nekonečného krájania tak by som si ju možno aj viacej vychutnala :D. 

Poobede som si išla vyzdvihnúť veci, -> vlaková stanica -> letisko. 

Ako som čakala na let, naskočilo meškanie cca 40 minút, zároveň ako malo už lietadlo prísť aj s meškaním, z môjho gate-u išiel tiež let na Mallorcu. Ako som sa usadila, lietadlový automat a slečna letuška spustili španielčinu. Hovorím si však až také telátko snáď nie som nie??? Po nejakej hodine čo sme stále leteli nad morom som mala pocit že teda už je smer Mallorca istá no nakoniec sa všetko vyjasnilo dobre, pilot oznámi že je 22:00, vonku je tma, a vytajte vo Viedni (YES!), kde som sa zvítala a vyobíjmala s rodičmi. 

Rím je naozaj očarujúce miesto, a som veľmi rada že som si mohla ten sen splniť. Z každého kútika je cítiť že história toho mesta stále žije a nikdy nevymrie. Tak ako sa mi podarila hodiť päťcentovka do Fontány di Trevi, tak verím že sa mi tam podarí znovu raz vrátiť :).