Zobrazujú sa príspevky s označením cestovanie. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením cestovanie. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 23. septembra 2018

ALL ROADS LEAD TO MAGICAL PLACE CALLED ROME


Bojour, 
Tak už je to znova tu, #backtoschool. Späť v Anglicku, popravde išla som sem ako zakaždým keď idem z domova, tak nejak smutne a s pocitom že aaach ešte chvíľku by som chcela byť doma. No tento anglický nápad som si vymyslela sama, a tu som a idem ďalej pokračovať! Ale teda už po pár dňoch motania sa okolo mám pocit, že je to znovu na dobrej ceste, späť v druhom domove. Okrem iného dnes, je upršaná, klasická, anglická nedeľa. Sedím v knižnici, lebo doma ešte nemáme nainštalovanú wifi. 
Teraz sa ale presunieme trošku do teplejšieho prostredia, do Ríma. 
Nadviažem na predošlý príspevok, teda na gigantické lestisko v Mníchove v ktorom sa mi po chvíľkach motania podarilo dobre zorientovať. Let som mala úplne super a už niečo po 15:00, ako som vyšla z letiska som na tvári zacítila vznešený, teplý, prímorksý vánok ktorý mi privial príjemný pocit, dnes ma čaká ešte pekný zbytok dňa. 


Na letisku som chytila autobus priamo do Vatikánu za 5 eur a čo nevidieť už som mala pred sebou samotnú, krásnu Baziliku sv. Petra. Ubytovanie som mala od Vatikánu necelých 5 minút, čo bolo úplne super a resp., bolo to aj kúsok do mesta. Pán recepčný mi všetko pomocou mapy dôsledne vysvetlil, dal dobré typy na dopravu, ptoraviny a čo určite treba vidieť. 
Po oddýchnutí na izbe som skočila do potravín na pár zásob, niečo som si uvarila a vyrazila som do centra diana. 

Takto vyzeralo moje ubytovanie, starý taliansky dom s fascinujúcim výťahom. 



Anjelský most, a Anjelský hrad na mňa veľmi zapôsobili, vyžarovali zo seba mysterióznosť, a rímsku, antickú mocnosť (hmm akože podľa mňa no hehe). 





Nedaľeko Anjelského hradu sa nachádza, najvyšší súd pri ktorom som strávila približne 20 minút. Nechala som moje oči uniesť sa na tej dokonalej architektúre do najmenšieho detailu. 


Must-have! 






Na druhý deň, som som sa vyspala do maximálnej čerstvosti a išla do Baziliky kde mi spravila super prehliadku jedna známa slečna. 



Poobede som sadla na autobus a vyrazila do centra. Úprimne, keby som si viacej vedomá toho že som bola v Ríme v tom asi najturistickejšom období, tak by som na ten bus nesadla pretože tak bol veľmi plný a veeeľmi dlho trvala tá cesta že by som to dala rýchlejšie aj peši no v tom teple sa mi práve nechcelo moc používať nohy :D, a šetrila som si ich na chodenie priamo v centre (to súúú ale triky ;)). 



A hľa sme tu, Koloseum, amfiteáter kde sa prelialo veľa krvy, v tej dobe najväčšia budova v Rímskej ríši, teraz turstami preplnená majestátna, polozrúcaná no stále očarujúca stavba. 



A hľa tu som ja, v šatách z Mníchova, boater klobúčiku, a baletkových topánočkách. Keby sa viem lepšie tváriť a dať aj nejakú zaujímavu pózu, bola by to vhodná fešnblogerská fotka, ale to nevadí, čo je dôležitejšie na tej fotke som bola veľmi šťastná že poukazujem okrem krásnej budovy na pár turistov ktorý neboli moc fešnblogersky oblečení no zato si určite užívali deň ako ja. 




Po mestskej, horúcej prechádzske som si išla oddýchnuť do Borghese Gardens, kde bolo takéto milé jazierko a bohémsky stánok. 


Po niekoľlko hodinách chodenia som išla späť na ubytovanie, že si pôjdem spraviť niečo na jedenie a potom pôjdem do mesta si pozrieť fontány a vychutnať si zmrzlinu. No ako som tak kráčala z rímskej strany nebo krásne, belasé, čisté, a nad Vatikánom sa ako keby otváralo peklo. Anjeli a démoni na živo!Ako som došla na ubytovanie už sa to rozpútalo; vetrisko bláznivý až išlo okná a dvere rozbiť a silná búrka. Tak si hovorím pozerajúc z okna: ajajjáááj ale ja chcem ísť na tú zmrzlinu :(. Moja prosba bola asi vyslišaná, búrka zázračne po hodine prešla, a ja som išla na rande s mestom :3. 

Fontána štyroch riek na Piazza Navova 


Čakalo ma ťažké rozhodovanie, ulička čo ulička všade lákajúce zmrzliny a ja už som nevedela čo teda kde si a akú kúúúpim??? A tu z nebies padol Magnum, a mne v tom momente vyskočilo srdce až do krku od nadšenia. Tento Magnum shop som videla zatiaľ iba na reklamách ale nikde naň nenatrafila, tak výber zmrzliny bol okamžite jasný. Bol to naozaj zážitok; mohla som si vybrať z dvoch zmrzlín, z troch polev, asi 20-tich posýpok a znova poleva. 


A takto som si užila štvrtkový večer, sadla som si a vychutnávala pohľad na luxusne krásnu fontánu a zmrzlinové potešenie. V tom momente som si uvedomila aké super chvíle mám z celého výletu za sebou a že týmto večerom to úspešne vrcholí. 



 Piatok, posledný výletový deň. Letela som až večer, tak ráno som si odložila veci ešte na ubytovaní a  išla na objavovnaie dalších, rímských zákutí. 

Výhľad z kuchyne 




Španielske námestie 



Pantheon 


Po pár hodinách turistovania, som išla na skok do hračkárstva, na Piazza Navona, ktoré bolo takééé krásne (nepodarili sa mi tam pekné fotky), mali tam klasické drevené hračky, porcelánové bábiky, a plyšákov na štýl 70's a ja som sa do jedného zaľúbila, chutného malého králika za 16 eur. Povedala som si och ale to je za plyšáka dosť a už som aj "veľká". No na druhú stranu, králikov milujem a tú moju ozajstnú hračku nemôžem sebou brať na cesty, a z Ríma zatiaľ nemám žiadny materiálny suvenír. Tak si hovorím vem to čert! 
No a tak som (sme) išla ešte na vynikajúcu pizzu, ktorú nebyť toho nekonečného krájania tak by som si ju možno aj viacej vychutnala :D. 


Poobede som si išla vyzdvihnúť veci, -> vlaková stanica -> letisko. 



Ako som čakala na let, naskočilo meškanie cca 40 minút, zároveň ako malo už lietadlo prísť aj s meškaním, z môjho gate-u išiel tiež let na Mallorcu. Ako som sa usadila, lietadlový automat a slečna letuška spustili španielčinu. Hovorím si však až také telátko snáď nie som nie??? Po nejakej hodine čo sme stále leteli nad morom som mala pocit že teda už je smer Mallorca istá no nakoniec sa všetko vyjasnilo dobre, pilot oznámi že je 22:00, vonku je tma, a vytajte vo Viedni (YES!), kde som sa zvítala a vyobíjmala s rodičmi. 


Rím je naozaj očarujúce miesto, a som veľmi rada že som si mohla ten sen splniť. Z každého kútika je cítiť že história toho mesta stále žije a nikdy nevymrie. Tak ako sa mi podarila hodiť päťcentovka do Fontány di Trevi, tak verím že sa mi tam podarí znovu raz vrátiť :). 

pondelok 22. januára 2018

Birmingham & London January Adventures


Príspevok som chcela pridať počas víkendu no internetové štrajky mi to prekazili a povedali že nech počkám do pondelka, a teda som tu a s novými zážitkami! V utorok som sa vybrala na prvé, tohotoročné, výletné dobrodružstvo. Začala som za skoršieho rána, a teda som sa vybrala z môjho lovely mestečka ranným vlakom, do o niečo väčšieho Birminghamu.

Cestovateľké essentials


Tu som strávila príjemné dopoludnie a aj niečo z popoludnia s kamarátkou ktorá mi spravila super sprievdodcu a ukázala zaujímavosti, rozkošné uličky a celkovo čo Birmingham ponúka. 



Bludisková knižnica a pamätná Shakespearova izba 






40's shopping hall 



V poobednajšej hodine som sadla na autobus ktorý ma za £1, 50 odviezol do Londýna, cesta trvala 2 a pól hodiny čo som dobre využila na spánok :D. Do Londýna som sa vybrala kvôli jednej úžasnej veci. Áno klavír to je akási tá časť kúsok mňa, a už veľmi dlho som túžila ísť na klavírny koncert. U nás na Slovensku som sa k takému niečomu nemohla dostať, a hľa v Londýne sa konal koncert  ukrajinskej klavíristky, Anna Fedorova a Chopin <3. Bolo to jasné ide sa!
Večer keď som prišla do Londýna, a tak rozmýšlala čo zajtra vymyslím kedže koncert je až večer. Na internete som popozerala či sa v Londýne nachádzajú nejaké Japan related veci čo robiť. Našla som pár obchodíkov a miest kde sú anime things a niečo aj z tradičného Japonska.
Ráno som si dala prechádzku po mojich obľúbených Kensingtonských záhradách, pokračovala do St. James's parku ktorý sa nachádza pri Buckingham Place, odtiaľ som sa presmerovala do obchdou Forbidden Planet kde majú široký výber anime, comics, filmové postavičky a kadejaké tie fanúčiškovské maličkosti. Kúsoček sa nachádza aj Piccadilly Circus a známa Oxford Street jouuu! 


Na začiatku Piccadilly som sa zastavila v Japan Centre kde ponúkajú široký výber japonských potravín, dobrútok, knižky a tiež tradičné japonské stolovacie záležitosti. Na tomto mieste bolo super henď niekoľko vecí: veľmi milý personál, krásny výhľad na rušnú ulicu, a vo vnútri úplny kľud. 
Ja som si tu zamaškrtila na sushi s tofu, a vyskúšala som asi NAJDOKONALEJŠIU sladkosť čo som zatiaľ v živote mala, a to mochi! Je to tradičný japonský dezert ktorý sa podáva špeciálne na nový rok a je vyrobený z ryže a s rôznymi príchuťami vo vnútri. Je to zvláštne, ako keby želé ale niečo milión krát lepšie ako želé :D ! Celé je to také ako keby jelly a vo vnútri dokonalá mňamózna náplň. Ja som si vybrala s matcha príchuťou. Ako ďalšie som okošotvala Dorayaki, táto mňamka je vyrobená z červených fazúľ, a bola ako dva lievance, veľmi nadýchané a vo vnútri bol jahodový lahodný krém :3. 


Po japonskej koštovke som si prešla pár obchodíkov na Oxford Street a dala som si prechádzku do Knightsbride, do sladkého miesta Ladurée. Tuto som si posedela pri čajíku, makarónkoch a knižke. 


No a už zrazu nastal večer a bol čas na koncert, ktorý sa konal v St John's Smith Square, mimoriadne krásne miesto, tu sme si vyzdvihli lístky, dali si predkoncertný koláčik a potom 2 hodinový hudobný zážitok ktorý bol och, slovami neopísateľný! 
Jednoducho so sestrou sme zažili dokonalý večer :) 




Štvrtkové ráno, deň odchodu som sa prechádzala ešte uličkami popri stanici a zrazu cukráreň Peggy Porschen!!! Ranný čaj s makarónkom bol teda jasná ranná voľba :D. 







No a ešte taká malá preličková záležitosť ktorou som zakončila týždeň. V poobednajších hodinách som išla do práce na bicykli a že celkom aj pršalo. Väčšinou idem na bicykli po chodníku samozrejme tak aby som nepozrážala chodcov, ale tentokrát som si povedala dám to po ceste a ajajaj. Spustila som sa z kopca a škmyk sem a tam, preletala som nejak cez bicykel, šuchla sa po bruchu a po kolenách a zrazu som započula za sebou zabrzdiť auto, v hlave si hovorím "veď je asi po mne mám taký pocit trochu, či nie teda ? ". A veru anjel strážny bol pri mne a veľmi mu ďakujem že som vyšla len s odretým kolenom a trochu odretými rukami.



Život máme len jeden a pozor si treba dávať stále, prajem pekný štart týždňa ! :)