Hi,
Pred "nedávnom" som dávala príspevok ešte ako som strávila čas keď som sa spontánne rozhodla ísť domov na pár dní, a už som tu, znova doma. Užívam si každú chvíľku luxusného letného času a až príliš asi luxusne voľného času! :D
V tomto príspevku by som sa s Vami chcela podeliť o moje dvadsiateprvé narodeniny ktoré by som opísala; princeznovské, rozprávkové, krásne.
Narodeniny som mala 14. 07., a keďže sestra ich má deň predomnou tak som sa vydala za ňou do Londýna že teda strávime spolu taký birthday víkend.
Svoju narodeninovú sobotu som odštartovala v mojom obľubenom múzeu Victoria & Albert, kde je vždy úžasná atmosféra ktorá zahrňuje históriou dýchajúce sochy, obrazy a všelijaké svetové poklady, ľudia s ceruzkou a papierom. Vždy tam natrafím na nejakú ešte mnou nepreskúmanú miestnosť a tento krát to bolo v časti keramiky, kde ma veľmi zaujala jedna zvláštna exhibícia (škoda že si Klára nepämatá aký bol názov alebo meno autorky), kde boli prvky prírody, zvierat no zobrazené "smrteľne".
Po pár hodinách som nahodila do google maps Francúzsky inštitút kde sa konal koncert klasickej hudby, Fauré, Haydn a Rachmaninoff v podaní mladého, francúzskeho tria; klavír, husle a violončello. Koncert bol naozaj prekrásny a mala som pocit že každý kúsok môjho tela si ho užíva naplno. Pôvodne som plánovala ísť na koncert do Royal Albert Hall, večer francúzskej hudby, na moje narodeniy bol práve deň Bastilly, resp. najväčší francúzsky sviatok, čo už len tam ísť na predstavenie a byť v tej krásnej budove je životný zážitok no akosi som sa o koncerte neskoro dozvedela a lístky boli fuč ( nabudúce si treba pozrieť skôr) tak sa naskytla táto milá alternatíva na Francúzskom inštitúte kde som spoznala niekoľko skvelých francúzov žijúcich v Londýne s ktorými bol fajn pokec a neskôr aj milý obed s dvoma dámami.
Počas týždňa ešte pred narodeninamy som tak rozmýšlala aký plán si vymslím na ten deň, že by bolo možno fajn keby spontánne niekoho spoznám a pozvem na spoločný obed alebo čaj o piatej. A tu hľa na koncerte sa náhodne (alebo nič nie je náhoda? bol to osud?) stretli tri mladé, zábavné duše ktoré spojila láska ku klasickej hudbe, ružová farba a enthusiasm zo života.
Ono sa to tak zaujímavo vyvinulo. Ako som sa posadila vedľa mňa sa usadila pani Christine, s ktorou sa nám vzájomne stretli pohľady na šatách a nato sme smiechom rozprúdili konverzáciu o klavíri. Po koncerte som poprosila mladú slečnu Lanu o fotku pri klavíri, a následne sme sa všetky tri dali do reči o hudbe a tak sme si príjemne kecali približne 20 minúť. Potom som im prezradila že mám narodeniny a som veľmi rada že som ich stretla lebo mi obohatili deň.
Pani Christine neskôr navrhla že v Kensingtone pozná vynikajúcu, talianskú reštauráciu a tak teda že poďme spolu osláviť moje narodeniny. A tak sme spolu strávili tri hodiny plné smiechu, super jedla a zároveň sa spoznávali a zistili že máme v živote toho veľa spoločného. Hovoríme si že to nemôžeme nehať len tak, a teda sme si vymenili email, a tel. čísla, pre prípad ak bude možnosť dáme opäť v Londýnde rendez-vous. Poďakovala za super strávený čas a išli sme si každá ďalej tráviť svoju sobotu :). Ja som okračovala v oslavách a išla som na Oxford Street sa obštastniť nejakým tým materiálom, Levi's rifle ktoré mi tak úúúžasne sadli že slečna pri kabínkach mi ešte pochválila v nich zadok, a hovorím si bereme! Ešte aj v zľave za 40 libier no paráda.
Potom som sa ešte túlala uličkami s lahodnými makarónkami a zamierila som k Tower Bridge kde sme si so sestrou a jej priteľom spravili dokonalý piknik, a teda s glass of champagne sme oslávili deň Bastilly a zároveň moje narodeniny.
Počas týždňa ešte pred narodeninamy som tak rozmýšlala aký plán si vymslím na ten deň, že by bolo možno fajn keby spontánne niekoho spoznám a pozvem na spoločný obed alebo čaj o piatej. A tu hľa na koncerte sa náhodne (alebo nič nie je náhoda? bol to osud?) stretli tri mladé, zábavné duše ktoré spojila láska ku klasickej hudbe, ružová farba a enthusiasm zo života.
Ono sa to tak zaujímavo vyvinulo. Ako som sa posadila vedľa mňa sa usadila pani Christine, s ktorou sa nám vzájomne stretli pohľady na šatách a nato sme smiechom rozprúdili konverzáciu o klavíri. Po koncerte som poprosila mladú slečnu Lanu o fotku pri klavíri, a následne sme sa všetky tri dali do reči o hudbe a tak sme si príjemne kecali približne 20 minúť. Potom som im prezradila že mám narodeniny a som veľmi rada že som ich stretla lebo mi obohatili deň.
Pani Christine neskôr navrhla že v Kensingtone pozná vynikajúcu, talianskú reštauráciu a tak teda že poďme spolu osláviť moje narodeniny. A tak sme spolu strávili tri hodiny plné smiechu, super jedla a zároveň sa spoznávali a zistili že máme v živote toho veľa spoločného. Hovoríme si že to nemôžeme nehať len tak, a teda sme si vymenili email, a tel. čísla, pre prípad ak bude možnosť dáme opäť v Londýnde rendez-vous. Poďakovala za super strávený čas a išli sme si každá ďalej tráviť svoju sobotu :). Ja som okračovala v oslavách a išla som na Oxford Street sa obštastniť nejakým tým materiálom, Levi's rifle ktoré mi tak úúúžasne sadli že slečna pri kabínkach mi ešte pochválila v nich zadok, a hovorím si bereme! Ešte aj v zľave za 40 libier no paráda.
Potom som sa ešte túlala uličkami s lahodnými makarónkami a zamierila som k Tower Bridge kde sme si so sestrou a jej priteľom spravili dokonalý piknik, a teda s glass of champagne sme oslávili deň Bastilly a zároveň moje narodeniny.
Na dvadsaťjednotku som sa veľmi tešila čo mi ten deň prinesie, a veru bol to splnený sen :).
*RADOSŤ JE ZADARMO*
