ALL ROADS LEAD TO MAGICAL PLACE CALLED ROME

Bojour, 

Tak už je to znova tu, #backtoschool. Späť v Anglicku, popravde išla som sem ako zakaždým keď idem z domova, tak nejak smutne a s pocitom že aaach ešte chvíľku by som chcela byť doma. No tento anglický nápad som si vymyslela sama, a tu som a idem ďalej pokračovať! Ale teda už po pár dňoch motania sa okolo mám pocit, že je to znovu na dobrej ceste, späť v druhom domove. Okrem iného dnes, je upršaná, klasická, anglická nedeľa. Sedím v knižnici, lebo doma ešte nemáme nainštalovanú wifi. 

Teraz sa ale presunieme trošku do teplejšieho prostredia, do Ríma. 

Nadviažem na predošlý príspevok, teda na gigantické lestisko v Mníchove v ktorom sa mi po chvíľkach motania podarilo dobre zorientovať. Let som mala úplne super a už niečo po 15:00, ako som vyšla z letiska som na tvári zacítila vznešený, teplý, prímorksý vánok ktorý mi privial príjemný pocit, dnes ma čaká ešte pekný zbytok dňa. 

Na letisku som chytila autobus priamo do Vatikánu za 5 eur a čo nevidieť už som mala pred sebou samotnú, krásnu Baziliku sv. Petra. Ubytovanie som mala od Vatikánu necelých 5 minút, čo bolo úplne super a resp., bolo to aj kúsok do mesta. Pán recepčný mi všetko pomocou mapy dôsledne vysvetlil, dal dobré typy na dopravu, ptoraviny a čo určite treba vidieť. 

Po oddýchnutí na izbe som skočila do potravín na pár zásob, niečo som si uvarila a vyrazila som do centra diana. 

Takto vyzeralo moje ubytovanie, starý taliansky dom s fascinujúcim výťahom. 

Anjelský most, a Anjelský hrad na mňa veľmi zapôsobili, vyžarovali zo seba mysterióznosť, a rímsku, antickú mocnosť (hmm akože podľa mňa no hehe). 

Nedaľeko Anjelského hradu sa nachádza, najvyšší súd pri ktorom som strávila približne 20 minút. Nechala som moje oči uniesť sa na tej dokonalej architektúre do najmenšieho detailu. 

Must-have! 

Na druhý deň, som som sa vyspala do maximálnej čerstvosti a išla do Baziliky kde mi spravila super prehliadku jedna známa slečna. 

Poobede som sadla na autobus a vyrazila do centra. Úprimne, keby som si viacej vedomá toho že som bola v Ríme v tom asi najturistickejšom období, tak by som na ten bus nesadla pretože tak bol veľmi plný a veeeľmi dlho trvala tá cesta že by som to dala rýchlejšie aj peši no v tom teple sa mi práve nechcelo moc používať nohy :D, a šetrila som si ich na chodenie priamo v centre (to súúú ale triky ;)). 

A hľa sme tu, Koloseum, amfiteáter kde sa prelialo veľa krvy, v tej dobe najväčšia budova v Rímskej ríši, teraz turstami preplnená majestátna, polozrúcaná no stále očarujúca stavba. 

A hľa tu som ja, v šatách z Mníchova, boater klobúčiku, a baletkových topánočkách. Keby sa viem lepšie tváriť a dať aj nejakú zaujímavu pózu, bola by to vhodná fešnblogerská fotka, ale to nevadí, čo je dôležitejšie na tej fotke som bola veľmi šťastná že poukazujem okrem krásnej budovy na pár turistov ktorý neboli moc fešnblogersky oblečení no zato si určite užívali deň ako ja. 

Po mestskej, horúcej prechádzske som si išla oddýchnuť do Borghese Gardens, kde bolo takéto milé jazierko a bohémsky stánok. 

Po niekoľlko hodinách chodenia som išla späť na ubytovanie, že si pôjdem spraviť niečo na jedenie a potom pôjdem do mesta si pozrieť fontány a vychutnať si zmrzlinu. No ako som tak kráčala z rímskej strany nebo krásne, belasé, čisté, a nad Vatikánom sa ako keby otváralo peklo. Anjeli a démoni na živo!Ako som došla na ubytovanie už sa to rozpútalo; vetrisko bláznivý až išlo okná a dvere rozbiť a silná búrka. Tak si hovorím pozerajúc z okna: ajajjáááj ale ja chcem ísť na tú zmrzlinu :(. Moja prosba bola asi vyslišaná, búrka zázračne po hodine prešla, a ja som išla na rande s mestom :3. 

Fontána štyroch riek na Piazza Navova 

Čakalo ma ťažké rozhodovanie, ulička čo ulička všade lákajúce zmrzliny a ja už som nevedela čo teda kde si a akú kúúúpim??? A tu z nebies padol Magnum, a mne v tom momente vyskočilo srdce až do krku od nadšenia. Tento Magnum shop som videla zatiaľ iba na reklamách ale nikde naň nenatrafila, tak výber zmrzliny bol okamžite jasný. Bol to naozaj zážitok; mohla som si vybrať z dvoch zmrzlín, z troch polev, asi 20-tich posýpok a znova poleva. 

A takto som si užila štvrtkový večer, sadla som si a vychutnávala pohľad na luxusne krásnu fontánu a zmrzlinové potešenie. V tom momente som si uvedomila aké super chvíle mám z celého výletu za sebou a že týmto večerom to úspešne vrcholí. 

 Piatok, posledný výletový deň. Letela som až večer, tak ráno som si odložila veci ešte na ubytovaní a  išla na objavovnaie dalších, rímských zákutí. 

Výhľad z kuchyne 

Španielske námestie 

Pantheon 

Po pár hodinách turistovania, som išla na skok do hračkárstva, na Piazza Navona, ktoré bolo takééé krásne (nepodarili sa mi tam pekné fotky), mali tam klasické drevené hračky, porcelánové bábiky, a plyšákov na štýl 70's a ja som sa do jedného zaľúbila, chutného malého králika za 16 eur. Povedala som si och ale to je za plyšáka dosť a už som aj "veľká". No na druhú stranu, králikov milujem a tú moju ozajstnú hračku nemôžem sebou brať na cesty, a z Ríma zatiaľ nemám žiadny materiálny suvenír. Tak si hovorím vem to čert! 

No a tak som (sme) išla ešte na vynikajúcu pizzu, ktorú nebyť toho nekonečného krájania tak by som si ju možno aj viacej vychutnala :D. 

Poobede som si išla vyzdvihnúť veci, -> vlaková stanica -> letisko. 

Ako som čakala na let, naskočilo meškanie cca 40 minút, zároveň ako malo už lietadlo prísť aj s meškaním, z môjho gate-u išiel tiež let na Mallorcu. Ako som sa usadila, lietadlový automat a slečna letuška spustili španielčinu. Hovorím si však až také telátko snáď nie som nie??? Po nejakej hodine čo sme stále leteli nad morom som mala pocit že teda už je smer Mallorca istá no nakoniec sa všetko vyjasnilo dobre, pilot oznámi že je 22:00, vonku je tma, a vytajte vo Viedni (YES!), kde som sa zvítala a vyobíjmala s rodičmi. 

Rím je naozaj očarujúce miesto, a som veľmi rada že som si mohla ten sen splniť. Z každého kútika je cítiť že história toho mesta stále žije a nikdy nevymrie. Tak ako sa mi podarila hodiť päťcentovka do Fontány di Trevi, tak verím že sa mi tam podarí znovu raz vrátiť :). 

Bavarian Metropole Munich

SALUT 

Počas Jari som si povedala že toto leto si chcem spraviť sólo výletík. Pár rokov som si priala navštíviť Rím, a potom ma napadlo že skúsiť možno Mníchov, odkiaľ pochádzajú moje rodinné korene. 

Tak bolo rozhodnuté.

 Prišiel Júl a mňa už aj tak trochu prechádzala chuť na tento výlet ísť, že veď môžem ísť inokedy, tie mestá stále budú existovať, môžem viac času stráviť doma, ušetriť nejaký groš...Tieto výmysli vznikli jedine preto že som na to už dlhšie čakala a to čakanie ma možno omrzelo. No jednu sobotnú noc pri pozeraní Jamesa Bonda som si povedala, Klára nevymýšľaj a choď, tak niečo po 2:00 som si kúpila všetky lístky na cesty a ubytovania, od nadšenia som zakričala do hlbokej anglickej, letnej noci a s radosťou šla spať, že o dva týždne vyrážam na dobrodružstvo!

 Vyštartovala som 21. Júla, ešte predtým, úspešne som sa vysťahovala z ubytka, sadla na rýchlik do Londýna. Tu som so sestrou strávila ešte pár príjemných chvíľ ktoré sme si osladili úžasným drinkom, a jedna slečna mi dokonca zdelila kompliment; with that hat and the drink... oh you look so tropical! And I was likeee: Haha thanks. Takže tu je Môj London Tropical look. 

Nasledujúce ráno 8:30 z Vicotria Station sa začína môj 6 denný journey, autobusom do Mníchova. Tak si predstavte že toto bola nekonečná cesta. Cestovať dlhšie som zvyknutá no toto bol záťah riadny. Necelých 24 hodín v autobuse, bolo naozaj vyčerpávajúce (a také že lietadlo nepoznáš?). Zvažovala som viaceré možnosti no lety do Mníchova boli extrémne drahé a ešte k tomu leteli veľmi neskoro v noci, takže autobus bol vhodnejšia voľba.
Prvý stresový moment nastal, keď som prestupovala v Kolíne kde som dve hodiny čakala na autobus, jedna tabuľa hovorila že chodí každý deň, no druhá povedala že tento autobus dnes nejde. Tak som sa trochu vystrašila čo bude. Po dvoch hodinách prichádzal čas autobusu, a nikde nič a už to začínalo... Čo teraz? Kúpim si predraženú letenku ? Zavolám pani Merkelovej či mi niečo neporadí? Po 20 minútovom meškaní autobus prišiel a srdce som mala na mieste. Čo bolo super, autobus bol pekný, dvojposchodový, čistučký, a klimatizovaný a cestu som si krátila čítaním, kreslením a robením zápiskov do denníčka (koľko nemeckých miest za noc som prešla, ako veľmi som bola unavená, dlhá sekundy v autobusovom wc...).
No hľa tu prichádza druhý stresový moment; na noc som si dala nabiť telefón, prišli sme do Mníchova na stanicu, telefón mŕtvy "vďaka" môjmu neúspešnému káblu z Primarku. Vystúpila som, a rozmýšlala som čo robiť, na stanici nebola židana wifi, tak som vyšla na ulicu a moja mp3ka resp. záložný iphone 4 , náhodne chytil wifi a vďaka mapám som bola čoskoro v hoteli. Tu som nabila telefón cez notebook, počkala na 9:00 kým sa otvorí Apple Store aby som si išla kúpiť poriadny kábel. Tak som teda polomŕtva vyrazila do upršaného, pochmúrneho, mníchovského, pondelkového rána. Kábel kúpený a že si skúsim dať kávu aby ma aspoň kúsok prebrala (kávu často nepijem a nikdy som necítila účinok žeby som z nej mala nejakú enerdžy, zvláštne) z tej kostidolámanej noci v autobuse. Keď som sa ale v menu dočítala že káva stojí 4,50 čo ma dostatočne prebralo išla som do Mcdonaldu kde som si ešte dobila telefón a pri (predsalen káva) cappuccine rozmýšlala čo teda dnes vymyslím. Po rozjímaní som sa vybrala späť do hotela kde som sa zmohla na sprchu a 6 hodinový spánok. Keď som sa prebudila, už som mala pokojný pocit že už je všetko dobre. Dala som sa do poriadku a vybrala objavovať Mníchov.
 Bolo krásne, slnečné poobedie ktoré som si maximálne užila prechádzaním uličiek, chrumkaním praclíka, a obdivovaním kostolov, ktorých tam je pomerne veľa z rôznych umeleckých slohov.

Večer som sa stretla s jednou slečnou z univerzity ktorá tam žije a išli sme do reštaurácie, že spravím si ochutnávku bavorskej kuchyne: zemiakové knedličky, špicle a samozrejme pivo! Pivo síce rada nemám a v živote som ho skúsila tak 2,5 krát ale keď v Bavorsku tak v Bavorsku aspoň nejaké to jedno deci.
 Čo ma ale ráno neminulo ma nemunulo ani večer, a to malá nepríjemnosť s čašníkom ktorý odmietol prijať mojich 20 centov skladajúcich sa z 5 centoviek, (keď sa nedalo na kartu  platiť menej ako 10 eur, tak som naškriabala čo bolo a jemu sa to jednoducho nepáčilo) .Tak nahnevane mi povedal že takto sa platí v obchode a nie v reštaurácii že čo si myslím, no známej priateľ to s časníkom slušne vyriešil a teda pokoril sa a zobral si tie drobáčky, veď predsa aj to sú peniaze.
Večer sme si ešte dali prechádzku a dvojica mi poradila čo sa ešte oplatí vidieť.

Radnica alebo skôr Rokfort? :O 

Na druhý deň po mňamóznych raňajkách som si spravila hodinovú peši túru do BMW múzea. Nemecká, skúsime to nazvať neochotnosť sa prejavila druhý krát, a to pri kupovaní lístka do múzea, pani pri pulte ma ani nepozravila ani neodpovedala na nič verbálne čo som sa jej spýtala, jedine robila neverbélne srandy ako pokývnutie hlavou a vytrhnutie mi karty z ruky keď som sa spýtala či môžem platiť kartou. No nevadí, na múzeum som sa veľmi tešila a skutočne ma očarilo. Dozvedela som sa tam históriu firmy, biznisové stratégie a videla krásne modely.

Po vyše dvoch hodinách v autománii som si prešla nedaľeký Olimpyjský park a vybrala som sa späť do centra, konkrétne do Anglickej Záhrady ktorá je vraj najvačší park v Európe čo môžem potvrdiť, veľa zelene, jazierok, možnosť ľahkého stratenia + bola tam super energia.

Neskôr som sa ešte túlala uličkami a užívala si nemecký vzduch.

Po ceste som sa zastavila kúpiť si nejaké dobroty a išla si oddýchnuť na izbu. Na večer som sa vybrala do mesta ochutnať trošku večernej atomsféry, ktorú sprevádzalo veľa pouličných umelcov, tam harmonika, tu harfa, a zase vedľa jazzová kapela. Všetko bolo pekne nasvietené a celkovo som si to príjemne užívala. Okrem iného ma oslovili traja muži po 50tke či nejdem na pohárik, čo som sa aj trochu vystrašila aby ma náhodu nesledovali, tak som išla zatiaľ asi na najlepšie Mcflurry na svete ktoré ma upokojilo, a potom som už išla späť do hotela ktorý bol naštastie len päť minút od centra.

Stredové ráno som začala znovu vynikajúcimi raňajkami, rozlúčila sa s Mníchovom a vyrazila smer stanica -> autobus -> terminál 1 kde nastal znovu stress moment keď som videla aké to letisko je gigantické a môj let ide z terinálu 2. Už som myslela že sa tam peši nedostanem no naštastie milá pani na informáciách mi poradila ako sa tam dostať a ani za necelých 15 minút som tam prišla v poriadku peši.

Mníchov na mňa zapôsobil naozaj zaujímavo, centrum, kultúra, parky celkovo je to krásne miesto. Jediné čo ma na výlete zamrzelo bolo, pár vecí kedy som sa tak trochu stratila a domáci ľudia, no ľudské správanie neovplivníme a určite každý má dôvod na to ako sa v danej situácii správa, tak je to samoška pochopiteľné, a predsa len čo sa týka "stratených" momentov aj to patrí k dobrodružstvám ! :)

21st Birthday in London

Hi, 

Pred "nedávnom" som dávala príspevok ešte ako som strávila čas keď som sa spontánne rozhodla ísť domov na pár dní, a už som tu, znova doma. Užívam si každú chvíľku luxusného letného času a až príliš asi luxusne voľného času! :D 

V tomto príspevku by som sa s Vami chcela podeliť o moje dvadsiateprvé narodeniny ktoré by som opísala; princeznovské, rozprávkové, krásne. 

Narodeniny som mala 14. 07., a keďže sestra ich má deň predomnou tak som sa vydala za ňou do Londýna že teda strávime spolu taký birthday víkend. 

Svoju narodeninovú sobotu som odštartovala v mojom obľubenom múzeu Victoria & Albert, kde je vždy úžasná atmosféra ktorá zahrňuje históriou dýchajúce sochy, obrazy a všelijaké svetové poklady, ľudia s ceruzkou a papierom. Vždy tam natrafím na nejakú ešte mnou nepreskúmanú miestnosť a tento krát to bolo v časti keramiky,  kde ma veľmi zaujala jedna zvláštna exhibícia (škoda že si Klára nepämatá aký bol názov alebo meno autorky), kde boli prvky prírody, zvierat no zobrazené "smrteľne".

Po pár hodinách som nahodila do google maps Francúzsky inštitút kde sa konal koncert klasickej hudby, Fauré, Haydn a Rachmaninoff v podaní mladého, francúzskeho tria; klavír, husle a violončello. Koncert bol naozaj prekrásny a mala som pocit že každý kúsok môjho tela si ho užíva naplno. Pôvodne som plánovala ísť na koncert do Royal Albert Hall, večer francúzskej hudby, na moje narodeniy bol práve deň Bastilly, resp. najväčší francúzsky sviatok, čo už len tam ísť na predstavenie a byť v tej krásnej budove je životný zážitok no akosi som sa o koncerte neskoro dozvedela a lístky boli fuč ( nabudúce si treba pozrieť skôr) tak sa naskytla táto milá alternatíva na Francúzskom inštitúte kde som spoznala niekoľko skvelých francúzov žijúcich v Londýne s ktorými bol fajn pokec a neskôr aj milý obed s dvoma dámami.
Počas týždňa ešte pred narodeninamy som tak rozmýšlala aký plán si vymslím na ten deň, že by bolo možno fajn keby spontánne niekoho spoznám a pozvem na spoločný obed alebo čaj o piatej. A tu hľa na koncerte sa náhodne (alebo nič nie je náhoda? bol to osud?) stretli tri mladé, zábavné duše ktoré spojila láska ku klasickej hudbe, ružová farba a enthusiasm zo života.

Ono sa to tak zaujímavo vyvinulo. Ako som sa posadila vedľa mňa sa usadila pani Christine, s ktorou sa nám vzájomne stretli pohľady na šatách a nato sme smiechom rozprúdili konverzáciu o klavíri. Po koncerte som poprosila mladú slečnu Lanu o fotku  pri klavíri, a následne sme sa všetky tri dali do reči o hudbe a tak sme si príjemne kecali približne 20 minúť. Potom som im prezradila že mám narodeniny a som veľmi rada že som ich stretla lebo mi obohatili deň.
Pani Christine neskôr navrhla že v Kensingtone pozná vynikajúcu, talianskú reštauráciu a tak teda že poďme spolu osláviť moje narodeniny. A tak sme spolu strávili tri hodiny plné smiechu, super jedla a zároveň sa spoznávali a zistili že máme v živote toho veľa spoločného. Hovoríme si že to nemôžeme nehať len tak, a teda sme si vymenili email, a tel. čísla, pre prípad ak bude možnosť dáme opäť v Londýnde rendez-vous. Poďakovala za super strávený čas a išli sme si každá ďalej tráviť svoju sobotu :). Ja som okračovala v oslavách a išla som na Oxford Street sa obštastniť nejakým tým materiálom,  Levi's rifle ktoré mi tak úúúžasne sadli že slečna pri kabínkach mi ešte pochválila v nich zadok, a hovorím si bereme! Ešte aj v zľave za 40 libier no paráda.

Potom som sa ešte túlala uličkami s lahodnými makarónkami a zamierila som k Tower Bridge kde sme si so sestrou a jej priteľom spravili dokonalý piknik, a teda s glass of champagne sme oslávili deň Bastilly a zároveň moje narodeniny.

Na dvadsaťjednotku som sa veľmi tešila čo mi ten deň prinesie, a veru bol to splnený sen :). 

*RADOSŤ JE ZADARMO*